Niekoľko otázok a odpovedí o supervízii

Nuž, v rezorte sociálnych vecí máme až dva zákony, ktoré taxatívne vymedzujú povinnosť supervízie. Supervízia by mala byť aj bežnou súčasťou práce sociálnych pracovníkov, psychoterapeutov, poradenských psychológov, časom sa hádam nájdu aj tréneri, alebo kouči, ktorí sa budú chcieť pozrieť na svoju prácu očami kolegu – supervízora. Keďže sa o supervízii veľa hovorí a aj tak sa často stretávame s tým, že napokon kupujúci kupuje mačku vo vreci, tu je pár odpovedí na vaše FAQ.

Prečo supervízia?

Pretože si myslíme, že je lepšie vedieť, čo robíme s klientmi (a/alebo kolegami), prečo to robíme, ako to robíme a či je to efektívne. Je to lepšie, ako tápať a pracovať intuitívne, bez sebareflexie. Myslíme si aj to, že je lepšie mať obrázok vlastnej profesionality, mať plán svojho rozvoja, mať stanovené vlastné výkonnostné ciele, alebo ciele pre tímovú spoluprácu. Ak ich nemáme, robíme, čo môžeme, ale nevieme, či robíme to, po čom naozaj túžime, to, čo nás vedie k tomu, aby sme boli lepšími poradcami, sociálnymi pracovníkmi, trénermi, manažérmi...

Čo to teda je supervízia? Znie to ako, keby ste chceli kontrolovať, či dozerať na moju prácu?

Rozumieme vašej obave. V istom zmysle je úlohou supervízora upozorniť vás v momente, ak je vaša práca eticky nekorektná, alebo ubližuje vašim klientom, či kolegom. Predovšetkým je však supervízia procesom vlastnej reflexie, procesom hľadania odpovedí na otázky, ako môžem byť kompetentný pri práci s mojimi kolegami, či klientmi, čo som robil v práci s nimi dobre, čo sa mi osvedčilo a naopak, čo nebolo funkčné, čo by som mal robiť inak. Nás ako supervízorov zaujímajú aj otázky čo vám bráni byť lepším profesionálom, čo vás osobne, vo vzťahu s klientom/kolegami, alebo inštitucionálne obmedzuje a ako môžete tieto obmedzenia prekonať. Myslíme si, že proces supervízie nie je možný bez vzájomnej dôvery medzi vami a vašim supervízorom, čiže nie je možný bez takého vzťahu, v ktorom sa cítite dostatočne bezpeční na to, aby ste mohli skúmať seba samého a svoju prácu, čo vždy prináša isté riziko, napríklad sebaodhalenia, pre niekoho aj zahanbenia.

Dobre, ale, povedzte mi viac, aká supervízia, kedy, pre koho?

Záleží na tom, čo ňou chcete dosiahnuť. Ak ste v manažérskej pozícii a chcete lepšie viesť svojich ľudí, je možné pracovať so supervízorom, ktorý sa špecializuje na supervíziu organizácie. Témou rozhovoru je väčšinou váš spôsob manažovania, vaše ťažkosti a úspechy pri vedení a riadení ľudí a organizácie, ktorej ste lídrom. Supervízor sa môže pozrieť aj na vaše konflikty a slepé miesta, ktoré má každý z nás vo vzťahoch s kolegami, nadriadenými, či podriadenými. Cieľom supervízie organizácie je spätne sa pozrieť na systémy riadenia, vašu zodpovednosť a vašu profesionálnu rolu. Ak pracujete v tíme, môžete využiť supervízora, ktorý bude pracovať s celým vaším tímom. Supervízor vás môže podporiť pri riešení úloh tímu tým, že sa v rozhovore zameriate na ciele tímu, stratégiu, spoluprácu, čiže na úlohu. Supervízor tímu sa však môže pozrieť spolu s vami aj na mechanizmy vašej spolupráce. Inak povedané,  išlo by o supervíziu toho, akým spôsobom dokážete kooperovať a čo vám v tom bráni. Tretím okruhom, ktorému sa supervízor môže venovať, je reflexia vašej práce s klientom/pacientom. Tu je fajn rozhodnúť sa, či pôjde o supervíziu v skupine, čiže o také usporiadanie, kde jeden z kolegov prezentuje prípad, kazuistiku, či problém a ostatní ho sprevádzajú a spolu s ním a supervízorom nachádzajú iné uhly pohľadu, iné možnosti intervencií, iné spôsoby reakcií, prípadne príčiny vašich ťažkostí s klientmi..., alebo o individuálnu prípadovú supervíziu, kde vy a váš supervízor spolu prechádzate svoju prácu s klientmi/pacientmi, vaše prípady. Jedno aj druhé má svoje výhody, aj nevýhody. Individuálna supervízia môže byť dlhodobý dôverný proces, alebo ad hoc konzultácia, pričom skúsený supervízor vie chápať a pracovať s celkovou dynamikou vzťahu medzi vami a vašim klientom, prípadne vami a vašim supervízorom. Zároveň je to čas úplne pre vás. V skupinovej supervízii väčšinou prezentujete svoj prípad, alebo ťažkosti a následne celá skupina (5 – 8 ľudí) pracuje „pre vás“. Supervízor využíva rôzne metódy, aby využil účastníkov skupiny a ich skúsenosti a aby facilitoval skupinu takým spôsobom, ktorý bude pre vás ako supervidovaného užitočný a bezpečný. Jednou z ďalších možností supervízie sú koučovacie stretnutia, ktoré môžu byť zamerané na váš profesionálny rast, na reflexiu a rozvoj vašich kompetencií a pracovného sebavedomia. Supervízor je v takomto prípade, podľa potreby, tútorom, mentorom, alebo koučom.

Ako taká supervízia prebieha?

Vždy ide o poradenský rozhovor medzi supervidovaným a supervízorom. Supervízor vám však radí iba výnimočne. V prvej fáze rozhovoru sa stanovuje cieľ, o čom by mala supervízia byť a skúma sa to, čo by dosiahnutie cieľa prinieslo vám, respektíve vašim klientom. Následne sa spolu so supervidovanými rozprávame o tom, čo bolo, čo je a čo má byť. Rozhovory sa týkajú obsahu vašej práce, témy, ktorú považujete ako supervidovaný za dôležitú, ale aj toho, ako sa cítite, aké máte fantázie, obrázky, čiže aj vášho prežívania pracovných situácií, alebo situácii s inými ľuďmi v práci. Na rozdiel od psychologického poradenstva, či terapie je supervízia naozaj zameraná najmä, možno často výlučne, na témy, ktoré sa spájajú s vašou prácou. Supervízor by mal byť kompetentný a schopný aktívne počúvať, facilitovať proces stretnutia, klásť vhodné otázky, ktoré vás „posúvajú“, prosto byť vám oporou na vašej ceste. Naozaj ide o vašu cestu, ktorú hľadáte a nachádzate a nie o cestu, ktorú vám predpíše ktokoľvek iný, či už to je váš supervízor, alebo nadriadený.

Aké by mal mať supervízor vzdelanie? A koľko ma to bude stáť?

Kvalifikovaný supervízor by mal mať dlhodobý, viacročný certifikovaný výcvik v supervízii. Mal by mať viacročnú prax, a to nielen ako supervízor, ale najmä v nejakej forme poradenstva – psychologického, sociálneho, v mediácii, v psychoterapii, či v koučovaní. Čiže, mal by mať osobnú skúsenosť s tým, čo bude predmetom supervízie. Túto skúsenosť môže supervízor citlivo využívať v tých situáciách, v ktorých sa je potrebné vyznať v obsahu (diagnostika, proces poradenstva, protiprenosové témy...). Inak je supervízor najmä expertom na proces, čiže na to, ako nastaviť podmienky tak, aby si supervidovaný prichádzal na vlastné riešenia. Pokiaľ ide o financie, koľko supervízia stojí, záleží najmä na tom, pre koho sa robí. Viac bude stáť supervízia top manažéra nadnárodnej korporácie, alebo trénera manažmentu, menej pracovníka zariadenia sociálnych služieb. Cena vo svete sa pohybuje od 30 do 300 euro za hodinu. U nás býva supervízia využívaná najmä verejnými organizáciami a občianskymi združeniami a jej cena pre tento typ organizácií je zvyčajne v rozmedzí 30 – 40 euro za hodinu.

Mgr. Vladimír Hambálek

www.coachingplus.org