Postrehy zo supervízie v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a v lokálnom projekte na podporu rodín

Skúsenosti z banskobystrického kraja a reflexia na vývoj na Slovensku

Abstrakt:

V príspevku autorky reflektujú svoju supervízorskú prax  v oblasti sociálnych služieb, v sociálnoprávnej ochrane detí  a v projekte na podporu rodín. Súčasťou príspevku sú príklady dobrej praxe a aktivity zamerané na  regionálne posilnenie významu supervízie z rokov 2006 -2010.

Kľúčové slová:

Supervízia,  motivačné aktivity, prekážky vo využívaní supervízie, zariadenia sociálnych služieb, sociálnoprávna ochrana detí, koučing, projekt na podporu rodiny, štandardy kvality

V čase, keď sme sa na Slovensku  priúčali nádhernému remeslu supervízie, legislatíva v sociálnej oblasti termín supervízia nepoznala a záležalo na konkrétnom supervízorovi, akým spôsobom bude supervíziu pre organizácie a jednotlivcov ponúkať, či a ako ju bude propagovať, čo urobí každý z nás pre to, aby sa supervízia pevne a trvalo ukotvila ako jedinečná metóda sociálnej práce.  Čas priniesol pre supervíziu priestor, dokonca aj  stanovené miesto v legislatíve – najskôr v zákone 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a neskôr aj v zákone č.448/2008 Z.Z., o sociálnych službách. A nielen to.

I. Postrehy zo zavádzania supervízie v oblasti sociálnych služieb:

Paragraf 9 odstavec 10 zákona 448 / 2009 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní / živnostenský zákon / v znení neskorších predpisov konkretizuje:   poskytovateľ sociálnej služby je povinný na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie. 15 mesiacov platnosti zákona prinieslo prvé skúsenosti s aplikáciou paragrafu 9 do praxe a ako supervízorka sa stretávam s rôznymi prekážkami .

1. Manažment zariadení sociálnych služieb zväčša  dostatočne nerozumie, čo je supervízia a čo môže od nej očakávať, nevie ako a kto má vytvoriť program supervízie, čo má program supervízie obsahovať. Z tejto neznalosti následne vyplýva:
2. nízka až žiadna motivácia korektne odkomunikovať programy supervízie, respektíve ich tvorbu so zaangažovaním zamestnancov.
3. Veľký počet riaditeľov zariadení sociálnych služieb vníma supervíziu ako kontrolu zariadenia.
4. Pri dohodovaní kontraktu majú niektorí riaditelia organizácií tendenciu dojednať výmenný obchod – supervízorka príde do zariadenia, porozpráva sa so zamestnancami a riaditeľ bude mať splnenú úlohu zabezpečiť supervíziu.
5. Viac ako polovica riaditeľov priraďuje  výdavkom  na supervíziu posledné miesto v poradí dôležitosti. 

Domov sociálnych služieb KOMPA v Banskej Bystrici.

Riaditeľka zariadenia postupne komunikovala so zamestnancami potrebu supervízie , zamestnanci dvakrát absolvovali stretnutie s dvoma supervízorkami s cieľom zistiť, čo im supervízia môže priniesť. Následne riaditeľka na požiadanie zamestnancov objednala prostredníctvom Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov  supervíziu tímu ku konkrétnej téme. V tomto čase má zariadenie spracovaný program supervízie, v programe je stanovený počet hodín individuálnej supervízie zamestnanca, na určenom mieste je vyvesený formulár, do ktorého si zamestnanci vpisujú ktorého supervízora si vybrali . Toto všetko sa udialo v rozpätí dvoch rokov.

DSS Kompa je malé zariadenie – poskytuje sociálne služby pre 15 detí a mladých ľudí ambulantnou formou, má 12 zamestnancov, na supervízii tímu boli všetci zamestnanci.

Domov sociálnych služieb DEDESO v Hnúšti

Riaditeľka zariadenia objednávala supervíziu nevediac, čo od nej môže očakávať. V komunikácii o kontrakte súhlasila,  že supervíziu zameriame tak, aby zamestnanci prostredníctvom zážitku spoznali jej úžitok.  Prvá skúsenosť so supervíziou bola pre zamestnancov povzbudzujúca  a riaditeľka ochotne zabezpečí supervíziu aj v ďalšom období.

DSS DEDESO je malé zariadenie – poskytuje služby  pre 12 detí ambulantnou formou, supervízie sa zúčastnilo 6 zamestnancov / všetci ktorí pracujú s klientom /. www.dedeso.sk.

Domov sociálnych služieb Symbia vo Zvolene

Podporným prvkom pre zavedenie supervízie v DSS Symbia sa stala svojpomocná skupina, ktorú si sami zamestnanci nazvali „Tlačí ma ...“. Skúsenosti zo skupiny ale tiež to, že riaditeľka organizácie je supervízorka uľahčili vypracovanie programu supervízie. Program pripravovali zamestnanci spoločne s manažmentom a v roku  2009 prebehla  externá supervízia tímu na konkrétnu tému, ktorú ľudia v tíme požadovali. Pre tento rok organizácia na programe supervízie ešte pracuje.

Domov sociálnych služieb Symbia je malé zariadenie – poskytuje služby pre 35 detí a mladých ľudí, supervíziu absolvovalo 16 zamestnancov priamo pracujúcich s klientom. Riaditeľka organizácie je supervízorka, www.symbia.sk.

II. Postrehy zo zavádzania supervízie v oblasti sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately:

Zákon ukladá  povinnosť supervízie  pre pracovníkov  v zariadeniach  na výkon rozhodnutí súdu (krízové stredisko,  detský domov, resocializačné stredisko).

Z mojej supervízorskej praxe   z posledných 3 rokov  vyplýva záujem a potreba supervízie aj pre pracovné pozície v ďalších častiach systému sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately:

-          sociálni pracovníci oddelení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately

-          psychológovia referátov poradensko-psychologických služieb (tí zväčša majú supervíziu zabezpečenú vzhľadom k histórií svojej  profesie a ich pracovným pozíciám),

-          odborní pracovníci akreditovaných subjektov,

-           pracovníci obecných  úradov, sociálni pracovníci obcí

Prepájaním služieb a profesionálov, využívaním sieťovania služieb , multiprofesijnými stretnutiami, uzatváraním partnerstiev pri realizácií projektov a pod.  postupne vzniká akútna potreba pre supervíziu  aj v organizáciách v profylaxii ( napr. školy a školské zariadenia, materské centrá, centrá voľného času a pod).  Veď aj v  zariadeniach sociálnych služieb sa profesionáli takisto stretnú aj  s klientmi sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately (napr.  v zariadeniach núdzového bývania,  v denných centrách pre rodinu, komunitných centrách, nízkoprahových centrách a pod) 

Podľa mojich skúseností  tieto prekážky vyplývajú predovšetkým:  

A,  z neznalosti významu supervízie ako takej a z neporozumenia supervízií,

B, z posudzovania a neuznania tohto nástroja bez dostatočných osobných skúseností s nim

C, často aj  z postoja vedúceho pracovníka, ktorý sám nie je presvedčený a dostatočne motivovaný pre uznanie supervízie ako prirodzenej  odbornej súčasti  a nevyhnutnosti v pomáhajúcich organizáciách

D, prípadne aj z rôznorodosti profesií a ich odborných východísk, ktoré sa dostávajú do kontaktu s klientmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ( nielen sociálni pracovníci a psychológovia, ale aj pedagógovia , personál v oblasti zdravotníctva, technicko-administratívny personál a pod.)

Príklady  dobrej praxe z terénu alebo čo priťahuje/motivuje „nedotknutých“(rozumej bez skúsenosti so supervíziou)  pomáhajúcich profesionálov k supervízii:

- podporná skupina pomáhajúcich profesionálov :  v Banskej Bystrici a vo Zvolene fungujú už niekoľko rokov  ( od 2005) svojpomocné skupiny sociálnych pracovníkov (každomesačné stretávanie sa profesionálov jednej oblasti na jednom území) , 100% ich účastníkov strácalo  postupne vlastné bloky pre supervíziu a rozhodlo sa absolvovať supervíziu minimálne 1krát, takmer 70% ju absolvovalo opakovane, takmer 40 % účastníkov (predovšetkým lídrov) prenieslo supervíziu do svojich organizácií a uplatňujú ju predovšetkým v rámci konkrétnych projektov (www.supervizia.sk/kalendár akcií)

- „ochutnávka“ supervízie : začiatkom roku 2010 sa konal odborný seminár o ochrane detí pre 10 pomáhajúcich profesionálov zo systému sociálnoprávnej ochrany detí, ktorého súčasťou bola supervízia prípadu v skupine- 100% účastníkov semináru vnímali práve supervíziu ako najväčší prínos semináru a žiadali ďalšie informácie k nej (seminár „Keď treba chrániť dieťa“ organizoval Návrat, o.z.) www.navrat.sk

- saturácia pracovných potrieb: pomáhajúci profesionáli v Banskej Bystrici (2008) a vo Zvolene (2009) absolvovali víkendové psychohygienické pobyty orientované na relax, uvoľnenie, ale aj budovanie spolupracujúceho regionálneho tímu. Súčasťou pobytov bola aj supervízia v skupine. 100 % účastníkov sa vyjadrilo v spätnej väzbe, že zážitok supervízie umocnil zmysel psychohygieny. (pobyty organizoval Návrat, o.z. v spolupráci s regionálnymi supervízorkami s finančnou podporou mesta Banská Bystrica a mesta Zvolen) – www.supervizia.sk/referencie

- inovatívne ponuky rozvoja pomáhajúcich profesionálov : v roku 2009 Návrat,o.z. v spolupráci so spoločnosťou Co/Man, 1. systemická spol. s r.o. realizoval lokálny projekt na podporu rozvoja lídrov, resp.vedúcich sociálnych organizácií s názvom 10x3 (každý prihlásený vedúci pracovník dostal podporu formou koučovania v rozsahu 3 koučovacích stretnutí). 80 % účastníkov projektu v spätnej väzbe zdôraznilo potrebu koučovania a supervízie v sociálnej sfére nielen pre riadiacich a vedúcich pracovníkov, ale aj pre pracovníkov vo výkone (www.supervizia.sk/referencie)

- printové materiály o supervízií a dostupné informácie : od roku 2008  pracujú regionálne supervízorky  na aktívnom šírení supervízie v regióne Banská Bystrica a Zvolen aj formou distribúcie printových materiálov ( pripravili 2 vlastné regionálne letáky propagujúce supervíziu) a aj prostredníctvom aktívnej web stránky www.supervizia.sk (s kalendárom akcií v oblasti supervízie a rozvoja pomáhajúcich profesionálov, s profilom supervízoriek a koučov, s odbornými článkami o supervízií a pod)

- účasť na projektoch a aktivitách, kde je supervízia prítomná

III. Postrehy zo supervízie v lokálnom projekte na podporu rodín.

Od roku 2008 prebieha v Banskej Bystrici pilotný projekt troch partnerských organizácií (Mesto Banská Bystrica, nadácia Socia a Návrat, o.z.) zameraný na podporu významu rodiny a na budovanie dostupných a citlivých služieb pre rodiny: Banská Bystrica –mesto rodiny .

Jeho súčasťou bol aj podprojekt: „Právo dieťaťa na dodržiavanie jeho práv“. V rámci tohto podprojektu bola realizovaná tvorba lokálneho etického materiálu/štandardu Kódexu ochrany detstva, ktorým by boli na spoločnú vlnu naladené organizácie pôsobiace na území mesta v prospech rodín.

Tvorby Kódexu ochrany detstva sa zúčastnilo 16 organizácií. Vznikol 10 bodový etický štandard správania sa organizácií. Jedným z bodov, ku ktorým sa  lokálne organizácie prihlásili (10.bod Kódexu ochrany detstva)  je zavedenie systému vzdelávania a supervízie pre pracovníkov organizácií ako systému základnej kvality služieb pre rodiny.

Súčasťou implementácie Kódexu ochrany detstva ( podľa Manuálu pre implementáciu Kódexu ochrany detstva v organizácií - príručky pre eticky zodpovedné organizácie na území mesta Banská Bystrica) je absolvovanie externej supervízie organizácie s cieľom overiť zavedenie Kódexu ochrany detstva v organizácií. V súčasnosti implementovalo Kódex ochrany detstva 7 organizácií, teda 7 organizácií ( v Banskej Bystrici)  má zavedený systém supervízie v organizácií a zároveň absolvovali  externú supervíziu organizácie ( 2  organizácie spadajú pod Zákon o sociálnych službách, 1 pod Zákon o sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately, 1 organizácia je školské zariadenie, 3 pôsobia v oblasti profylaxie – materské centrá), 3 ďalšie organizácie  sú v procese implementácie.  Organizáciam s implementovaným Kódexom ochrany detstva (teda aj so zavedenou supervíziou) bude priradené označenie: „Našimi službami chránime pokojné a bezpečné detstvo“. Celý text Kódexu ochrany detstva je dostupný na www.bb.mestorodiny.sk. 

V ďalšej podprojektovej aktivite Kurz sieťovania služieb pri práci s rodinou v ohrození  (52 hod kurz rozvoja profesionálnych zručností pomáhajúcich profesionálov) bola supervízia (a koučovanie) súčasťou Kurzu pri výbere rodiny, pre ktorú účastník Kurzu pripravoval sieťovanie služieb pri práci s rodinou. Kurz absolvovalo 7 pracovníkov v BB (každý z nich zažil aspoň 1 individuálnu supervíziu na prípad). Písomným výstupom Kurzu sieťovania služieb a skúsenosti z tvorby sietí podpory pre rodiny je publikácia Tvoríme siete pomoci pre rodiny, ktorú vydáva Návrat, o.z. v apríli 2010. Publikácia svojim obsahom podporuje začlenenie supervízie do praxe pomáhajúcich organizácií. (www.navrat.sk)

Poslednou podprojektovou aktivitou, v ktorej bola uplatnená supervízia bolo vytvorenie lokálnej sieti pomoci tehotnej žene v ohrození. V súčasnosti má skupina 14 členov, z toho 9 aktívnych  a 2 čestných členov . Súčasťou členstva v Sieti je systém rozvoja ľudských zdrojov prostredníctvom Podpornej skupiny členov siete a supervízie prípadu v skupine. (www.bb.mestorodiny.sk/sieť pomoci tehotnej žene v ohrození)

IV. Postrehy  z vplyvu európskych iniciatív

Vo viacerých projektoch, ktoré sú v poslednom období realizované na Slovensku v oblasti podpory rodín a ochrany detstva financovaných práve z prostriedkov Európskej únie, či už z Európskeho sociálneho fondu, prípadne  z prostriedkov Nórskeho mechanizmu a Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a samozrejme Štátneho rozpočtu SR sa objavuje supervízia ako jeden z nástrojov externej podpory pre pomáhajúcich profesionálov.

Ako príklady uvediem :

-          Národný projekt XII-2 Rozvoj a upevňovanie ľudských zdrojov a systematické prehlbovanie kvalifikácie pracovníkov (projekt realizuje Ústredie PSVaR), dostupné na www.upsvr.sk

-          projekt : „Návrat k stabilite rodín“ (projekt realizuje Návrat, o.z.), dostupné na  www.socia.sk

-          projekt: Komunitné centrá- centrá komplexných komunitných služieb ako nástroj na zlepšovanie sociálnej inklúzie obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít na lokálnej úrovni (projekt realizuje Člověk v tísni, spol. pri ČT, o.p.s. pobočka Slovensko)  , dostupné na www.socia.sk

V tejto oblasti odporúčam k nahliadnutiu a k používaniu aj materiál Európske štandardy kvality pre pomoc deťom žijúcim mimo vlastnej rodiny (bezplatne k stiahnutiu v slovenskom jazyku aj na www.quality4children.info). Materiál sa v oblastiach rozhodovacích procesov (o dieťati a jeho situácií), ale aj  v oblasti  priamej pomoci ( pri vyňatí dieťaťa z rodinného prostredia, pri umiestňovaní do náhradnej starostlivosti a pri jej ukončovaní)  zameriava na kvalitu procesov a na supervíziu profesionálov pracujúcich v celej tejto oblasti. Prínosom materiálu je okrem iného aj skutočnosť , že bol tvorený „zdola“ cez priamu skúsenosť dospievajúcich a dospelých z 32 krajín Európy, ktorí sa ocitli v systéme sociálnoprávnej ochrany – teda užívateľmi služieb. Materiál môže byť oporou pre pracovníkov vo výkone, ale aj pre supervízorov . Príklady dobrej praxe z používania tohto materiálu na Slovensku sú dostupné v power-pointovej prezentácii na www.vzd.cz/standardy.

Poznámka: Reflexie zo skúseností vznikli  okrem vlastnej skúsenosti autoriek aj na základe niekoľkoročnej spolupráce s ďalšími supervízorkami v regióne: Ing.Máriou  Filipovou a Mgr. Evou Teťákovou a s koučom Ing. Alfonzom Haviarom a na základe vlastnej účasti vo väčšine uvedených projektov a aktivít. 

Autorky:

PaedDr. Jana Izraelová -  akademickým vzdelaním špeciálna pedagogička, profesionálne pôsobí ako riaditeľka Domova sociálnych služieb Symbia Zvolen, odborne pracuje pod externou supervíziou od roku 2004,supervízorskú  prax aktívne vykonáva od roku 2004.     Domov sociálnych služieb Symbia Zvolen má zavedený systém supervízie v celej organizácií od roku  2009.  www.symbia.sk

Mgr. Dana Žilinčíková – akademickým vzdelaním sociálna pedagogička, profesionálne pôsobí ako sociálna poradkyňa, lektorka vzdelávacích programov, koučka a terapeutka v akreditovanom subjekte Návrat, o.z.,v Centre Návrat Banská Bystrica. Odborne pracuje pod externou supervíziou od roku 2003, supervízorskú prax aktívne vykonáva od roku 2004.

V rokoch 2005 -2009 pôsobila ako národná koordinátorka celoeurópskeho projektu: Európske štandardy kvality pre pomoc deťom žijúcim mimo vlastnej rodiny.

 Akreditovaný subjekt Návrat, o.z. má zavedený systém supervízie v celej organizácií pre všetkých odborných zamestnancov od roku 2006. (www.navrat.sk)